Random acts of kindness

Angličania týmto výrazom označujú drobné, nenápadné skutky láskavosti – malé gestá, ktoré vás nič nestoja (okrem štipky energie), no môžu niekomu spríjemniť deň.

Môže to byť napríklad:
– usmiať sa na sestričku, doktorku, vrátničku, predavačku alebo čašníčku, ktoré/ktorí majú za sebou dlhú zmenu (pohlavie dnes čisto náhodne),
– podržať niekomu dvere alebo výťah, aj keď sa ponáhľate,
– v rade na pokladni pustiť pred seba človeka s pár vecami,
– spomaliť auto a obísť cyklistu s bezpečným odstupom,
– pozdraviť pani, ktorá sa stará o čistotu spoločných priestorov,
– pochváliť cudziemu človeku účes, kabelku alebo kabát,
– nevytrúbiť šoféra, ktorý urobí chybu,
– pomôcť s kufrom alebo kočíkom,
– požičať niekomu pero či papierové vreckovky.

Takéto gestá robím väčšinou ja (zoznam z posledných pár dní). Naučila som sa to postupne – niečo som odpozorovala od iných, inde (v zahraničí) to bolo úplne bežné správanie. Nerobím to preto, aby som niečo získala, ale proste len tak. Mňa to nič nestojí a niekomu inému to môže spríjemniť deň. Niekedy na mňa niekto prekvapene zazrie, občas ma vytrúbia, “saganovci” dajú palec hore… a niekedy mi to karma vráti.

Dnes som však bola na druhej strane – ja som bola príjemcom týchto drobných skutkov. Možno preto, že som musela nútene spomaliť (15-minútová cesta sa premenila na hodinové krivkanie). Možno som len stretla viac milých ľudí. Alebo je proste niečo vo vzduchu.

V každom prípade som mala dosť času, aby som tieto drobnosti prijala, ocenila, poďakovala a zamyslela sa nad tým, akú silu majú. V dnešnom uponáhľanom svete sú to práve takéto malé prejavy empatie, ktoré môžu vrátiť pokoj a rovnováhu.

Ďakujem. Pošlem ďalej.

The English use this phrase to describe small, everyday gestures of kindness – little actions that cost you nothing (apart from a pinch of energy) but can brighten someone else’s day.

It could be, for example:
– smiling at a nurse, doctor, receptionist, shop assistant or waitress who’s at the end of a long shift,
– holding a door or lift open for someone, even if you’re in a hurry,
– letting a person with just a few items go ahead of you in the supermarket queue,
– slowing down to overtake a cyclist with plenty of safe space,
– greeting the cleaner who looks after your building or street,
– complimenting a stranger’s hairstyle, handbag or coat,
– not honking at a driver who made a mistake,
– helping someone with a heavy suitcase or a buggy,
– lending a pen or offering a tissue.

Most of the time, I’m the one doing these things (this list comes from the past few days). I picked it up gradually. Some of it from observing others, some from living abroad where it was just normal behaviour. I don’t do it to get anything in return. It costs me nothing and it might just make someone else’s day lighter. Sometimes I get a puzzled look, sometimes someone honks at me instead, sometimes cyclists give me a thumbs-up… and sometimes karma finds a way to return the favour.

Today, though, I was on the receiving end of these little acts. Maybe because I was forced to slow down (a 15-minute walk turned into an hour of limping). Maybe I just crossed paths with unusually kind people. Or maybe there’s simply something in the air.

Either way, I had plenty of time to notice, to appreciate, to say thank you – and to reflect on how powerful these tiny gestures can be. In today’s rushed world, it’s often such small signs of empathy that restore a sense of calm and balance.

Thank you. I’ll pass it on.