Spotreba energie v mestách pod kontrolou: prečo záleží na malých krokoch

Mestá a obce patria medzi najväčších spotrebiteľov energie, prevádzkujú školy, škôlky, úrady, kultúrne domy, športoviská, verejné osvetlenie aj mestskú dopravu. Energetická kríza ukázala, aké zraniteľné sú samosprávy, keď ceny energie náhle vyskočia: zatvorené športoviská, obmedzené verejné osvetlenie, škrtanie v službách. Investície do energetických úspor a vlastných zdrojov energie sú preto otázkou bezpečnosti a odolnosti.

Pre mnohé samosprávy je však prvou reakciou obava, že na to „nemajú kapacity“. Z vonkajšieho pohľadu to môže pôsobiť ako nedostatok odvahy, v skutočnosti často samospráve chýbajú odborníci, kvalitné dáta a financie. Zmysluplný začiatok preto nemusí byť veľký projekt, ale jednoduché pochopenie vlastnej energetickej situácie. Keď samospráva rozumie vlastnej spotrebe energie, vie identifikovať budovy a technológie, kde uniká najviac peňazí. Často stačia relatívne jednoduché zásahy, napr. modernizácia osvetlenia, lepšie nastavenie vykurovania v budovách, riadenie spotreby, atď., aby sa znížili účty a tým by sa uvoľnili zdroje na iné mestské priority. Tam, kde sa k úsporám pridajú vlastné obnoviteľné zdroje, rastie aj energetická nezávislosť mesta. Silným nástrojom je aj spolupráca medzi mestami, výmena skúseností, partnerstvá s univerzitami, odbornými organizáciami a firmami.

Aj keď podpora obnoviteľných zdrojov nie je aktuálne na vrchole politických priorít štátu, zmeny sa dejú. Ťahajú ich mestá, súkromný sektor a jednotlivci. Slovensko má výrazný potenciál v solárnej, geotermálnej aj komunálnej energetike, ale v praxi naráža veľa dobrých nápadov na bariéry: zložitú legislatívu, komplikované pripájanie do distribučnej siete, ale aj fragmentované informácie o tom, kto má aké kompetencie a aký je správny postup. Niektoré technológie, napríklad veterná energia, narážajú na otázky a obavy verejnosti, čo je prirodzené, dôležité však je hovoriť o nich otvorene a na základe faktov.

Zmena vo využívaní energie neprebieha len v zasadacích miestnostiach mestských úradov. Každodenné rozhodnutia jednotlivcov sú rovnako dôležité: čím kúrime, ako svietime, ako sa dopravujeme po meste. Zelená energia nie je luxus pre bohatých ani doména veľkých firiem. Je o tom, ako pristupujeme k vlastnej spotrebe a k priestoru, v ktorom žijeme. Ak urobí aj malý krok veľa ľudí, výsledkom bude čistejšie ovzdušie, menšia závislosť na dovoze energií a lepšia kvalita života v mestách.

Práve o týchto témach som podrobnejšie hovorila v rozhovore pre platformu CTZN v spolupráci s Úniou miest Slovenska ako súčasť pilotného komunikačného projektu „Komunikácia riešení klimatickej krízy v meste ľudskou rečou“. Celý rozhovor vyšiel 28. októbra 2025 a je dostupný na CTZN pod názvom „Mestá ako lídri v udržateľnej energii: Aj malé kroky prinášajú väčšiu istotu do budúcnosti“.

Key points (EN)

• Slovak cities are major energy consumers, but they also control the infrastructure where this energy is used and can reduce costs and increase independence through efficiency and renewables.
• Main barriers: lack of energy experts, fears about maintenance and dependence on external firms, complex legislation and grid-connection processes, missing data on consumption and RES potential and limited funds for project preparation.
• Recommended starting point: understand municipal energy use (identify high-consumption buildings, basic analysis, expert consultation) and implement small operational measures before large investments.
• Own energy sources (PV, geothermal, storage) can secure basic city services during crises or price spikes and strengthen local and national energy security.
• Even without strong national support, cities, businesses and individuals are driving RES deployment, and everyday choices on heating, lighting and transport matter when many people act.