Keď som svetu oznámila, že sa sťahujem do Nórska, kde-kto si klopal na čelo – „Kto so zdravým rozumom sa sťahuje do Nórska v januári?“ No Martinka predsa! A nie, nie je tu (teraz mám na mysli len Stavanger) taká treskúca sibírska zima, ako by ste si mysleli. Zvyšok krajiny a Európa sú na tom momentálne horšie. Teplota sa tu pohybuje v poslednej dobe medzi -8°C a nulou plus k tomu občas veje mierny víchor. Keď prvýkrát nasnežilo (19.1.), vytešovala som sa z „normálneho“ snehu. Teploty sa však vtedy ešte držali nad nulou a tak mi bolo akurát ľúto, že sa to rýchlo topí. Kolegovia sa dosť pobavene pozerali, keď…

… odkedy som sa „presťahovala“ na sever. Mojím novým domovom, s veľkou pravdepodobnosťou dočasným (ale nikdy nehovor nikdy), je Stavanger na juhozápade Nórska, označované často ako hlavné mesto ropného priemyslu. Mestečko samotné má vyše sto tisíc obyvateľov, celá aglomerácia takmer dvesto tisíc a je to tretie najväčšie mesto krajiny (pre prípad, že by sa niekomu nechcelo googliť). No a keby niekto náhodou náhodou chcel vedieť čo tu vlastne robím – prijala som miesto analytika ropných trhov pre istú nórsku spoločnosť. A tak som sa presunula z Paríža trošku severnejšie. Na začiatok pár drobných postrehov: Bývam na piatom poschodí, s výhľadom na tunajší ekvivalent Auparku. Najskôr som sa potešila, lebo potraviny…