O čom hovorím, keď vravím o KEP?

Rada používam troj-písmenkové skratky. Naučila som sa to od mojich dávnejších kolegov v Nórsku. Týmto ich pozdravujem. Spomínam na vás často. 🙂 Ale späť k trojpísmenkovým skratkám. Tri písmenká sú lepšie ako dve, nie? Dá sa tam “natrepať” viac obsahu. Preto napríklad častejšie ako EV pre elektrické vozidlá používam rovno BEV, HEV alebo PEV (BEV pre čisto elektrické, HEV hybridné bez baterky, PEV pre hybridné nabíjateľné). 🙂  Podobne CZT pre centrálny systém zásobovania teplom (district heating) alebo CFP pre carbon footprinting (alebo počítanie uhlíkovej stopy). Jednou zo záhadných skratiek, ktorú som dlhšie používala a moji kolegovia sa ňou trápili, bol KEP.  Čo to teda je?

KEP medzi mojimi skratkami nepatri tomu podpisu pre e=Slovensko, ale pre Klimaticko-energetický plán.  Na národnej úrovni taký pod názvom Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021-2030 vytvorili na ministerstvách hospodárstva a životného prostredia.  Podobný vytvorila podľa inštrukcií od európskej komisie každá krajina EÚ. Ja som sa na taký plán pozrela v menšom rozsahu na cca 25 tisícové mesto. A Keďže INEKP neznie tak dobre ako KEP a navyše ten môj bol lokálny, nazvala som ho jednoducho KEP. Tu je na mieste poďakovať všetkým, vďaka ktorým KEP vznikol – väčšinu som vymenovala hneď na začiatku dokumentu, ale veľká vďaka patrí i mojej šéfke a ostatným kolegom za podporu a vybavovačky.

English version: What do I mean when I talk about KEP?

Takže späť k hlavnému, čo je KEP? Klimaticko-energetický plán pre mesto alebo obec by mal zanalyzovať východiskovú štruktúru spotreby energií, vody, odpadu, vozidiel a pod pri prevádzke činností mesta a samosprávy. Toto sa týka mestských budov 9vrátane škôl, sociálnych zariadení, administratívnych a iných budov), služobných vozidiel, správy zelene, cintorínov, športovísk, verejného osvetlenia, semaforov, mestského CZT, atď. Efektívne je vďaka tomu celomajetkovému spočítaniu možné zistiť emisnú náročnosť prevádzky a aktivít samosprávy. Tým číslom sa potom môžete oháňať a porovnávať s inými (ak ste lepší).

Následne po inventarizácii je dobré špecifikovať  ciele, kam sa chceme vzhľadom na klimatickú zmenu dostať.  V ideálnom prípade odporúčam inšpirovať sa cieľmi EÚ alebo INKEP a zvoliť si uhlíkovú neutralitu. No a potom zostáva už len spojiť oba body – súčasný stav a cieľ. Vyjde Vám, čo treba spraviť. To je druhá najťažšia vec celého plánu. Ťažšie je už len zrealizovať ho. 🙂

Opatrení, ktorými možno uhlíkovú neutralitu dosiahnuť je viac, je možné vyberať aj prioritizovať a vyskladať si plán na celé obdobie. Taký plán by však mal byť realistický. A tu dochádza k stretu reality s predstavami. Bez značného obnosu finančných, ľudských a materiálnych zdrojov veľmi ťažko dosiahnete uhlíkovú neutralitu. Majetok samosprávy často vykazuje investičný dlh, ktorý sa veľmi ťažko dobieha. Preto je pripraviť a začať realizovať rozumný investičný plán čo najskôr.

Na samosprávnej úrovni možno takýto KEP rozšíriť na celé mesto. Je však potrebné získať podstatne viac dát, o ktoré sa dodávateľské firmy nechcú deliť. Ale najmä celomestský KEP by mal byť tvorený participačne, aby mali občania podiel a duševné vlastníctvo navrhovaných zmien.

KEP pre Mesto Piešťany bol schválený zastupiteľstvom mesta v máji 2023 a je zverejnený na webstránke spolu so súhrnom navrhovaných mitigačných opatrení a prezentáciou.  V prípade otázok, nejasností, píšte autorke. 🙂