Poculi ste o Kwai?

Priznam sa, ze po “miestach”, kde boli preliate potoky krvi a umieralo tam mnozstvo ludi, sa mi tazko cestuje. Neviem sa ubranit pocitu, ze tu niekde treba najst hranicu medzi morbidnou a vzdelavaco-preventivnou turistikou, aj ked v podstate nic zle nevidno a dane miesto je krasne.

Kanchanburi s riekou Kwai, cca 2 hodiny cesty od Bangkoku, mozno niekomu nic nepovie. Filmovi fanatici a knihomoli si vsak snad spomenu na knihu a rovnomenny film o udalostiach z druhej svetovej vojny v Azii – Most cez rieku Kwai. Pribehy v knihe a vo filme sa trosku odlisuju (navzajom od seba, ale aj od reality), ale oba v podstate popisuju tazku situaciu vojnovych zajatcov, ktori pocas druhej svetovej vojny stavali zeleznicu spajajucu Thajsky Bangkok a Barmsky Rangun.

Co sa tu vlastne dialo?

Thajsko pocas druhej svetovej vojny okupovali Japonci, ktorych spojencom bola susediaca Barma, dnesny Mjanmar. Pre efektivne zasobovanie nariadilo japonske velenie postavit zeleznicu spajajucu dve hlavne mesta. Pri stavbe zeleznice v rokoch 1942 – 1943 vyuzili “lacnu” pracovnu silu – vojnovych zajatcov z azijskych aj zapadnych krajin – thajci, barmcania, malajci, indonezania (cca 250 tisic zajatcov) a Australcania, Briti, Holandania a Americania (cca 60 tisic zajatcov).

Zeleznicu dlhu 415 km stavali v hroznych podmienkach, v horucach, v dzungli, castokrat bez jedla i lekarskeho osetrenia. Asi 20% z nich v tychto podmienkach zomrelo. Preto sa zeleznica nazyva i Zeleznica smrti.

Jeden usek tejto zeleznice prechadza cez mesto Kanchanburi po moste cez rieku Kwai. Postavili tu vtedy dva mosty – dreveny a zelezobetonovy. Oba mosty viackrat bombardovali britske bombardery. Najnicivejsie bombardovanie prislo v juni 1945, kedy bol dreveny most uplne zniceny a rovnako i cast zelezobetonoveho. Ten bol neskor opraveny a nahradena cast obluka je dnes hranata.

A co tu mozete vidiet a robit?

V meste Kanchanburi sa zlievaju dve rieky Kwae yai a Kwae noi do jednej, ktora neskor usti do Mekongu. Na hlavnej triede sa nachadzaju cintoriny obeti – jeden americkeho stylu, kde je pochovanych takmer sedem tisic obeti. Vedla je cintorin cinskeho typu, ale kto je tam pochovany, som nevylustila. Dalsi cintorin, Chong Kai, sa nachadza trosku dalej po rieke.

Po opravenom zelezobetonovom moste sa da poprechadzat. Obcas nim sice prejde vlak, ale ide schvalne tak pomaly, ze kazdy sa stihne schovat do vyklenkov po stranach zeleznice na to urcenych. Pri prechadzke sa tiez treba divat pod nohy, stale je to totiz zeleznicny most a obcas noha proste uleti.

Na zaciatku mosta su stanky so suvenirmi a restauracie. Je tam ja pristavne molo, odkial sa da plavit po rieke a muzem vojny – JEATH war museum. Na druhej strane mosta sa nachadza chram, odkial je tiez pekny vyhlad na most a mesto.

Je tam tiez kemp vojnovych zajatcov, skor mi to vsak prislo ako adrenalinova hra. No davajte si pozor na kupajuce sa byvoly, i ked pri vonkajsich teplotach som im to leharo aj v takej spinavej vode celkom zavidela. 😄

Zaverom: Zaujimave miesto, ak chcete vidiet viac z Thajska

Viac info: iDnes, Bubo, streetfoodhunters