Albánsko – objavovanie nepoznaného
Akú predstavu u vás vyvolá Albánsko? U mňa to donedávna bola čierna diera, ktorú som však vedela celkom presne umiestniť na mapu Balkánu. O krajine som vedela iba toľko, že patrila tiež do komunistického bloku, ale tak trochu inak. Tiež mali svojho “otca národa”, ktorý sa volal podobne ako náš národný buditeľ a Štúrov kamarát. Neskôr sa ku mne rôznymi cestičkami dostávalo postupne viac detailov a môj záujem o túto krajinu začal narastať.
Until recently, Albania was a lesser known country for me. Of course, I knew the basics, I could easily pinpoint the country’s location on the map,… continue reading in English.
Hory, rieky, more … O Albánsku
Albánsko sa tiahne popri pobreží Jadranského a Iónskeho mora. Dĺžka pobržia aj s lagúnami je cca 450 km. Od mora sa však do vnútrozemia tiahnu kopce a hory až do výšky nášho Gerlachu. Aj viac. Najvyšší vrch Albánska Korab má 2764 m. Rozlohou je Albánsko len o niečo menšie ako Belgicko, žijú tu 3 milióny ľudí a hlavným mestom je Tirana.
Oblasť Albánska bola už za čias starovekého Grécka a Ríma historicky významná, čo potvrdzuje aj značné množstvo vykopávok. Starovekí Gréci označovali túto časť Balkánu ako Ilýria. V 9. storočí spadala oblasť pod Bulharské cisárstvo, potom pod Srbské kráľovstvo a od 15. storočia do Ottomanskej ríše. Počas nadvlády Turkov žil aj Albánsky národný hrdina, Gjiorgi Kastrioti, známy ako Skanderbeg, ktorý bojoval za nezávislosť od Turkov. Nezávislosť Albánska sa však podarilo získať až o pár storočí neskôr v roku 1912. Odvtedy sa Albánsko stihlo stať kniežactvom, republikou, kráľovstvom, socialistickou republikou i diktátorstvom. Po komunizme prišla demokracia s mafiou a neskôr znova uzavretá diktatúra. Krajina sa otvorila svetu až v roku 2002. Občas sa ešte vraví o korupcii, mafii a podobne, ale inak vláda, samotní Albánci, ale aj cestovné kancelárie tvrdia, že to je bezpečná krajina. Tí sčítanejší si spomenú na prípad vraždy českých turistov pred dvoma rokmi a reakcie domácich, ktoré tento skutok vyvolal.
Z energetického a z ekonomického hľadiska je krajina tiež zaujímavá. Albánci ťažia na svojom území ropu aj zemný plyn, ale čo si vyprodukujú, to si aj sami spotrebujú. Elektrinu vyrábajú početné vodné elektrárne, keďže vodných tokov a jazier má krajina naozaj dosť. Na strechách domov vidno slnečné kolektory na ohrievanie vody a aj solárne panely. Inak pôsobí krajina dosť vidiecky a rozvojovo. Pri ceste z letiska ma zaujali najmä nedostavané domy (súvisí to s platbami za kolaudovaný dom a tak kolaudáciu odkladajú a na dome im vždy chýba aspoň jedno okno, alebo pár škridieľ), absencia chodníkov ale aj dopravných značiek, relatívne nové diaľnice a strašne veľa zelene, ale aj odpadu pohádzaného kde tade. Pripomínalo mi to mix Turecka (mešity, rodinný spôsob života, staršie modely luxusných značiek áut), Nepálom (vysoké hory, dravé rieky a farebné domy), Talianskom (modernejšie budovy hotelov popri pobreží, pizza a cestoviny v ponuke každej reštaurácie, historické vykopávky) a komunizmom (podobne ako na Kube, aj tu bola tá charakteristická výstavba, policajti všade, kam sa pohnete a hnedasté kopuly bunkrov vytŕčajúce skoro odvšadiaľ – tých bunkrov má Albánsko vraj hodne).
Ak sa do Albánska vyberiete ako turisti, môžete is vybrať od vylihovania na pláži, cez kultúrne a historické pamiatky až po dobrodružnejšie aktivity v horách ako horolezectvo, skialpinizmus, rafting a paragliding. Môžete si prenajať auto už na letisku (ak sa odvážite šoférovať – veľa ciest nie je označených a často sme videli dopravných policajtov kontrolovať doklady) a precestovať krajinu krížom krážom. Platí sa tu albánskym leke, ale od turistov prijímajú aj eurá. Zistite si však optimálny výmenný kurz a ak budú v reštaurácii požadovať príliš veľa, zaplatťe radšej v lekoch. Možno sa poučia, že zdierať sa nemá. A možno nie. Platobné karty tu moc nevyužijete, teda aspoň v lete 2016 to tak bolo.
Čo odporúčam v Albánsku navštíviť a zažiť?
Albánsko ma veľmi zaujalo nielen z energetického, ale aj z historického, prírodného a plážového hľadiska. O energetickom sa nejdem rozpisovať. To si prečítajte tu alebo tu (v angličtine). Počas dlhej histórie krajiny sa tadiaľto premlel kde kto, vrátane starých Grékov, starých Rimanov, Otomanských turkov aj komunistov. Pamiatok po každej skupine je tu dosť. Veľa rímskych a trochu starogréckych pamiatok je v mestách Durres, Vlora a Apolonia. Kruja bola miestom národného odboja proti Turkom a Berat spája v sebe mnoho z histórie počas takmer 2400 rokov. Hlavné mesto Tirana je zase dosť poznačené komunizmom.
Albánsko má 13 národných parkov a rozvíja sa tu eco-turizmus. Národný park Divjake a lagúna Karavasta známa hniezdami pelikánov stoja za návštevu. Tektonické jazero Ohrid s hĺbkou až 300 metrov na východe krajiny pri meste Pogradec patrí z jednej tretiny Albánsku, ale keď už budete tam, zbehnite aj na Macedónsku stranu a obzrite si kláštor svätého Nauma a mestečko Ohrid s rovnomenným jazerom.
Zaujímavé môžu byť aj na severe jazero Komani, národný park Thethi a mesto Shkodra, na juhu Gjirokastra (otomanské mesto podobné Beratu), Butrint (staré ruiny), Saranda (kúsok odtiaľ je Korfu, tak ak budete dovolenkovať na Korfu, odskočte si na fakultatívny výlet – stačí vám občaňák), a v iných častiach krajiny ako Korca, Elbasani, Syr i Kalter.
Pre oddychovú časť dovolenky si môžete vybrať buď plytké Jadranské pieskové pláže, ktoré sa tiahnu od severu, okolo mesta Durres až po lagúnu Karavasta, alebo ešte južnejšie kamenisté pobrežie Iónskeho mora so strmým klesaním dna a silnými vlnami, zato s veľmi priehľadnou vodou.
Nezľaknite sa
Pobrežné rezorty boli postavené narýchlo a niekde sa ešte stále stavia. Preto sa nezľaknite, niektoré oblasti sa vám môžu zdať nedokončené. Napríklad aj promenáda v časti Golem je kde-tu nedokončená. Najviac ma však zarazila absencia smetných košov. Odpadky vyvážali vo vreciach na určité miesta na ulici a občas ich naložilo smetiarske auto. Občas ich rozfúkalo po okolí a nikomu, okrem turistov, to nevadilo. Dokonca aj pláž v samotnom národnom parku Divjake by bola nádherná, keby tam nebolo toľko odpadkov. Bojím sa, že takto im tam veľa tých pelikánov neostane. A to už nehovorím o rybách, ktoré vám ponúknu na tanieri. Mne sa po zjedení jednej ryby vyhodilo zopár červených fliačkov pod kožou a doktor google navrhol odpoveď – priveľa kovov. Asi som to mala hneď zapiť domácou rakiou, brandy alebo koňačikom Skanderbeg. Ale krevety a kalamáre mali fantastické.
Berat
Berat sa nachádza asi 120 km južne od hlavného mesta Tirany a je známe predovšetkým ako mesto tisícich okien. Tento popis má na mysli hlavne okná malých bielych otomanských domčekov na kopci pod bralom, ktoré sú častým námetov fotografií, pohľadníc a suvenírov. Mesto bolo spolu s Gjirokastrou v roku 2008 zapísané do zoznamu UNESCO a nájdete tu historické pamiatky za posledných asi 2400 rokov.
Najnavštevovanejšie miesta sú Kala, Marigalem a Gorica. Kala je mestská časť na kopci Kalaja obývaná už v 4-tom storočí pred naším letopočtom. Odporúčam prechádzku vo vnútri mestských hradieb okolo historických domčekov, gréckych kostolíkov až na vyhliadku na rieku Osumi a “tisíc okien” Ottomanských domčekov. Všimnite si aj nápis na skale – NEVER – slovná hračka od Enver (Hodža). Cestou za zastavte aj pri Katedrále sv. Márie postavenej v roku 1797 na základoch kostolíka z 10-teho storočia. V areáli sa nachádza Onufriho múzeum s ikonostázami zo 16-teho storočia.
Marigalem je prevažne moslimská štvrť. Nachádza sa tu Sultánova mešita zo 16-teho storočia a za ňou aj domček s krásnym vyrezávaným stropom. Pri vstupe domešity sa správajte ako pri vstupe do každej mešity – vyzuť, prikryť hlavu šatkou a zahaliť aj ramená a kolená. Kúsok od mešity je aj námestie s gréckym kostolom a promenáda. Neďaleko je aj univerzita. A ak budete mať šťastie, mmožno zbadáte autobus MHD s nápismi vo francúzštine. Premávajú tu totiž staré vyradené autobusy z Paríža. (Tu si pozrite viac fotiek.)
Kruja
Kruja sa označuje aj ako Skanderbegovo mesto. Gjergi Kastrioti Skanderbeg bol albánsky národný hrdina z 15-teho storočia. Narodil sa do rodiny vplyvného úradníka a nastúpil k otomanskej armáde. Postupne sa však v začalo prejavovať vlastnectvo, dezertoval a začal bojovať proti okupácii krajiny Turkami.
Mesto sa nachádza na kopci kúsok od medzinárodného letiska Matky Terezy vo výške asi 608 metrov, čo zaisťuje parádny výhľad na krajinu. Vysoko na kopci tu stojí hrad z 5-6 storočia, nižšie je podhradie s trhom, ktorý pamätá ešte bitky 15-teho storočia medzi Skanderbegom a Otomanskými turkami. Trh je lákavou pascou pre turistov, ale ak chcete suveníry, tak tu. A zjednávajte. (Tu si pozrite viac fotiek.)
Tirana
Tirana sa stala provizórnym hlavným mestom už v roku 1920 a zoficiálnili to až v 1925. Je tu veľa z tradičnej komunistickej architektúry, ale aj farebné domy a veľa mešít, keďže staré mesto bolo založené Turkami v roku 1614. Hlavnou časťou je námestie Skanderbeg so sochou hrdinu na koni. Do roku 1991 tu stála aj 10 metrová bronzová socha diktátora Envera Hodžu, ktorý si pestoval silný kult osobnosti a istú dobu sa kamarátil aj so Stalinom. Kým sa kamarátili, Sovieti im postavili Palác Kultúry z bieleho kameňa, ktorý stojí nedaleko sochy.
Kúsok vedľa je Národné historické múzeum s peknou mozaikou nad vchodom. Oproti cez parčík je aj tehlová budova Albánskej národnej banky a pár budov ministerstiev. V rohu námestia je jedna z najstarších zachovalých budov v meste – mešita Ethem Bey postavená v rokoch 1789-1823. Neďaleká hodinová veža je zase z roku 1822. Ak pokračujete okolo ministerstiev ďalej po bulvári, prídete k parčíku s bunkrami, obchodným centrom s reštauráciami a zlatým čudom.
Za riečkou je Pyramída. Táto stavba z cementu a ocele bola pôvodne mauzóleom Envera Hodžu, neskôr konferenčným centrom. Dnes už by som dnu nevliezla ani ja a Albánci by ju chceli zbúrať. Pre ňou je Zvonec mieru, ktorý ukuli z nábojníc, ktoré pozbierali deti v divokých 90 rokoch. Ďalej po bulvári je parlament, ďalšie budovy ministerstiev vrátane kancelárií Envera Hodžu a malý parčík s ďalšími bunkrami a šibenicou. V malej uličke je potom aj dom, v ktorom Enver Hodža býval. (Tu si pozrite viac fotiek.)
Vlora
Vlora, mesto a prístav na juhu krajiny, bola postavená Grékmi už v 6-tom storočí pred naším letopočtom ako Aulona. Nachádza sa tu malinká mešitka Muradije postavená v roku 1452 architektom Sinonom Veľkým, rímske vykopávky a vyhliadka na kopci (pozor, schody sa niekde rozpadávajú). Vlora je spojená s nezávislosťou Albánska (od Ottomanskej ríše), ktorú tu vyhlásilo prvé národné zhromaždenie 25 novembra 1912. Je tu aj múzeum nezávislosti, pamätník a dom prvého preméra nezávislej Albánskej vlády Ismaila Qemala. (Tu si pozrite viac fotiek.)
Apolonia
Archeologické nálezisko Apolonia sa nachádza nedaleko od Vlory. Na kopci je malý kláštor s gréckym kostolíkom a hneď vedľa sú rímske vykopávky. Nájdete tu Obelisk, Agoru, Víťazný oblúk, Divadlo, Odeon, Chrám Diany a vykopané základy starovekých budov. Hore na kopci je malá kaviarnička s pekným výhľadom. (Tu si pozrite viac fotiek.)
Durres
Durres je najstaršie mesto v Albánsku, založené v roku 627 pred naším letopočtom. Dlho bolo hlavným mestom Albánskej provincie a vďaka prístavu má blízke väzby na súčasné Taliansko a ale aj starý Rím. Medzi vykopávkami je najznámejší amfiteáter z druhého storočia, ale nájdete tu aj trhovisko a rímske kúpele. Z novších dejín je tu Benátska pevnosť, hradby, mešita a čisto komunistické pobrežná promenáda so sochami partizánov a nefunkčným lunaparkom. (Tu si pozrite viac fotiek.)
Národný park Divjaka a lagúna Karavasta
Albánsko má 13 národných parkov a toto je jeden z nich. Národný park s borovicovými lesmi a obrovská lagúna (jedna z najväčších pri Jadrane) sú chráneným územím od roku 1994. Karavasta je sídlom asi 5% svetovej populácie dalmáckych pelikánov, ktorých môžete sledovať aj z lehátka na neďalekej piesočnatej pláži. Pri prechádzke si však dajte pozor pod nohy, aby ste nestúpili na nejaký odpad. V oblasti zberu, triedenia odpadov a čistenia prírodných rezervácií musí albánska občianska aktivita ešte dozrieť. (Tu si pozrite viac fotiek.)
Verdikt
Pre nenáročného cestovateľa. Päťhviezdičkové hotely tu nečakajte.
Miesto: Albánsko – Tirana, Kruja, Berat, Apolonia, Vlora, Durres, Divjake, Karavasta
Dátum: Júl 2016
Linky: Lonely Planet, Wikipedia, iDnes, UNESCO, Energetika
