Kreslenie pravou mozgovou hemisférou

Už na strednej som s trochou závisti (ale v dobrom) obdivovala ako moja kamarátka dokáže nakresliť hocičo. Pár krát som sa aj odvážila ju požiadať o niečo konkrétne a doteraz nezabudnem na ten obrovský asi 2×1 meter veľký obraz slnečnej sústavy, ktorý pre mňa nakreslila ako doplnok k referátu z fyziky. Ja som nikdy nedokázala pekne nakresliť. Aj som sa snažila, ale výsledok bol vždy zahanbujúci. Tak som si počas môjho sabbaticalu naordinovala kurz kreslenia pravou mozgovou hemisférou. Už dávnejšie sa mi do rúk dostala aj knižka od Betty Edwards s rovnakým názvom, ale podľa knihy to šlo bolestne pomaly. 🙂 Ja som si po kratšom výskume vybrala kurz s Radkou z AR-studio v Brne. Aspoň zabijem viac múch jednou ranou.

I always wanted to draw. The problem was, my drawings were always a disaster. 🙂 Until I discovered … continue reading in English here.

Pred a po

Hneď na začiatku kurzu sme vyfasovali ceruzku, grafit, gumu, strúhadlo, papierové vreckovky a kancelársky papier. A hneď z rána sme sa snažili nakresliť obrázok podľa predlohy. Ja som si ako predlohu priniesla moju fotografiu z gymnaziálneho tabla. Kresliť kráľovnú Anglicka sa mi nechcelo, veď občas môžem byť aj narcisom. Výsledok bol taký istý ako obvykle – karikatúra ako vyšitá. Potom sme kreslili niekoľko ďalších obrázkov. Pri každom sme sa sústreďovali na inú časť techniky. A po každom bolo badať značné zlepšenie. Na konci dvojdňového kurzu sme si kreslenie z fotografie znova “zopákli”, ale čuduj sa svete, tu sa už dokonca aj podobám na seba. 🙂

Technika

Počas kurzu som zistila, že ja som sa vlastne nikdy nenaučila nie kresliť, ale vnímať to, čo vidím, tak, aby som to mohla preniesť na papier. To najdôležitejšie – vnímanie línií, hrán, priestoru a svetla s tieňom – som si pri kreslení nikdy neuvedomovala. Takže na čo sa treba pri kreslení sústrediť?

1. Geometrické tvary – čiary, kruhy, obdĺžniky a iné. Každý obrázok sa skladá z kombinácie jednotlivých tvarov. Ak chcete prekresliť jednoduchší obrázok a neviete si to rozdeliť na geometrické tvary, tak si ho otočte dolu hlavou, väčšiu časť zakryte čistým papierom a čiary, čo vidíte, jednoducho prekresľujte.
2. Priestor a proporcie – mozog naše vnímanie priestoru dopĺňa a tým pádom pri kreslení vidíme skreslene. Napríklad pri pohľade na obyčajnú kocku ju náš mozog vníma ako matematickú kocku (pravé uhly, rovnaká dĺžka strán, a iné) a teda aj pri kreslení máme tendenciu nakresliť všetky uhly pravé a všetky strany rovnakej dĺžky. V skutočnosti sú ale uhly a dĺžky čiar skreslené uhlom pohľadu. predná časť kocky býva obvykle väčšia a súmernejšia, za to zadná časť sa zmenšuje a uhly sa menia. Pri kreslení priestoru je dobre pomôcť si nakreslením osí línie pohľadu a pomocou ceruzky odhadovať proporcie kresleného subjektu.
3. Svetlo a tieň – hra svetla a tieňa dodá obrázku hĺbku a štruktúru a pozor treba dávať aj na odrazy svetla od iných povrchov. Napríklad ak položíte jablko na stôl, priame svetlo dopadá priamo na jablko, ale časť svetla sa odrazí aj od dosky stola a “podsvieti” jablko aj zospodu.

A ako kresliť grafitom alebo ceruzkou?

Ceruzka je vlastne základ mnohých obrazov. Používa sa najmä na hrubšie náčrtky, ale často možno ceruzkou alebo grafitom dokončiť bez problémov celú kresbu. Veľa umelcov sa sústreďuje len na kresbu grafitom a ich diela sú častokrát dotiahnuté do dokonalosti až takmer na nerozoznanie od čiernobielej fotografie. Namiesto farieb sa používajú rôzne stupne tvrdosti grafitu alebo rôzne techniky šrafovania, vrstvenia, roztierania grafitu a gumovania. Napríklad môžete začať kresliť na čistý biely papier obrysy a potom doplniť štruktúru, svetlo a tieň rôznymi druhmi šrafovania. Prípadne vyplniť tvary súvislou vrstvou a potom sa podľa potreby sa pohrať so svetlom a tieňom a pridávať vrstvy grafitu na stmavenie, prípadne gumovať pre zosvetlenie. Tiež môžete vziať papierovú vreckovku a celok alebo časť vyplnenej plochy vhodne rozmazať.

Inou zaujímavou technikou je najprv vyplniť celú plochu súvislou vrstvou grafitu a tým vytvoriť tmavé pozadie. A potom do tejto vrstvy “kresliť” tvary pomocou pridávania vrstiev na “dotmavenie” a gumovania na zosvetlenie. Touto technikou je kreslený ujo s fajkou nižšie.

Ja najradšej kreslím krajinky, ale ak treba alebo sa mi chce, pokojne pridám aj zátišie a detaily prírody. Jednému sa ale vedome vyhýbam, lebo to považujem stále za veľmi ťažké – kreslenie portrétov ľudí. Predpokladám, že častou praxou sa to zlepší, ale zatiaľ vôbec neviem trafiť nielen pekne proporcie a tvar jednotlivých čŕt, ale aj výraz. Za najťažšie považujem najmä oči a obočie. Nos a ústa sú hneď v závese.

Po dokončení obrázkov kreslených grafitom je dôležité aspoň tie podarenejšie zafixovať fixačným sprejom, aby tuha neopadla a obrázky nevybledli.

A ešte pár slov na záver. Týmto experimentom som si potvrdila svoje presvedčenie, že aj keď sa človek nenarodí s konkrétnym špeciálnym talentom, ak danú vec naozaj chce a vloží do toho adekvátne veľa času a úsilia, tak sa určite dopracuje k výsledkom. Takže ak je niečo, čo naozaj veľmi chcete, tak si zablokujte adekvátny čas v diári podľa svojich možností, vyhrňte si rukávy, urobte si základný výskum, ak treba, a pustite sa do toho. Držím place.