Pripojená (Ako si udržať kamarátov, keď sa sťahujete z miesta na miesto?)
Áno, viem, posledných pár mesiacov som sa na blogoch a online sieťach trochu odmlčala. Rozhodla som sa stráviť menej času online a viac s rodinou, priateľmi a známymi. Dodalo mi to veľa energie, nápadov a chuti do života.
 |
| Elegantné veže Etihad Towers, moje bydlisko v Abu Dhabi |
Posledných desať rokov môjho života som strávila “v ďalekých končinách”, ako by to niekto nazval. Frekvencia zmeny môjho bydliska a pracoviska sa časom zvyšovala, a takéto presuny vždy so sebou priniesli vynútené, a vôbec nie jednoduché, spoznávanie nového miesta, kultúry a ľudí. V neposlednom rade aj tvorbu nového kruhu priateľov a známych, tzv. sociálnej siete. Tí, čo sa aspoň raz v živote sťahovali do novej krajiny alebo len do nového mesta, to určite poznajú. Tým, ktorí sa na tento krok chystajú, odporúčam vziať to do úvahy. Sťahovanie na nové miesto mnohí vidia ako skvelú vec, ale môže to byť pozlátko, čo sa pekne blyští a skrýva veľa odriekania a samoty.
 |
| Počas pobytu v Nórsku som ku Preikestolen priviedla zopár kamarátov i rodinu |
Spätne si uvedomujem, že najmä pri vytváraní nových vzťahov, či už kamarátskych alebo pracovných, som nešla naplno a do hĺbky. Nie preto, že by mi na ľuďoch nezáležalo. Skôr som sa zamerala na veci, ktoré som pokladala vtedy za dôležitejšie, či už to bola kariéra, prísun peňazí, zoznam vecí, ktoré treba straviť, alebo miesta, ktoré chcem v novej krajine navštíviť. Myslím ale, že som sa tiež podvedome snažila uchrániť samu seba od budúcej bolesti, keďže som vedela, že môj pobyt na danom mieste nie je trvalý.
 |
| Mešitu v Abu Dhabi som ukazovala každej návšteve |
Napriek tomu, či práve preto, som veľmi šťastná, že mám veľa dobrých kamarátov, na rôznych miestach zemegule. Neviem, či to je preto, že sme si hneď sadli, akoby Habera povedal, “ako riť na šerbeľ,” alebo vďaka ich výdrži a tolerancii mojich výstrelkov a nálad. V každom prípade som všetkým neskonale vďačná za to, že to so mnou nevzdali.
 |
| Kto ešte býval v kláštore z 11. storočia (Conegliano)? |
A to ma privádza k dvom zásadným otázkam. Tá prvá, ktorá vyvstane pri každom lúčení – kedy sa znova uvidíme? Z vlastnej skúsenosti vás môžem uistiť, že svet je malý. Veľa známych a priateľov som už stretla na tých najneočakávanejších miestach a tí proaktívnejší mi dokonca vopred dali vedieť, že sa budeme v blízkej budúcnosti nachádzať v rovnakom čase a priestore a ja som sa hneď začala tešiť. Avšak nechcem tieto stretnutia nechávať len na náhodu a tak som zakročila. Namiesto objavovania nových miest z môjho dlhého zoznamu som urobila nasledovné:
1. Vycestovala som znova na miesta, kde som predtým žila, a vychutnala si čas s kamarátmi, ktorí tam ešte bývajú.
2. S niektorými už odcestovanými sme sa stretli na pol ceste alebo šli objavovať nové miesta spolu.
 |
| Každodenný pohľad počas šiestich rokov a ešte stále mi vyráža dych |
Vyššie spomenutý spôsob má kvalitnejší ale, bohužiaľ, veľmi úzky záber. Je skvelé stretnúť všetkých osobne, ale je to časovo (a aj finančne) náročné – a tu vyvstáva druhá otazka – ako si udržíte kvalitný kontakt s ľudmi na ktorých vám záleží a ste ďaleko?
Teraz znova usádzam, tentoraz len na tri mesiace. Znova v zahraničí, ale na mieste, kde som žila posledné dva roky. Zdá sa, že práve včas, aby som si užila mojich staronových kamarátov predtým, ako sa všetci znova rozpŕchneme svojimi cestami.
A budem znova online a podávať správy na blogoch. Budem rada, keď mi aj vy čas od času napíšete, ako sa máte. 🙂
