Jordánsko: Wadi Rum
Počas výletu v Jordánsku ma zaujalo hneď niekoľko miest, ktoré sme navštívili. Jedným z nich bolo aj Wadi Rum, známe aj ako Mesačné údolie.
Z Aqaby na pobreží Červeného mora sme sa vydali na sever po Púštnej diaľnici (Desert Highway), mierne drkotavej, s množstvom retardérov, jám a ohorených vrakov áut po stranách. Po odbočení z diaľnice sme prešli okolo niekoľkých melónových a paradajkových fariem, odpočívajúcich tiav, kôz, oslov a železnice.
Moment, železnica? Nedávalo to zmysel, veď vlaky som nikde nevidela, ale bedeker napovedal, že tu od roku 1908 fungovala krátka železnica Hejaz, ktorá prepravovala moslimských pútnikov zo Sýrskeho Damašku do Mediny v Saúdskej Arábii. Potom sme zbadali aj stanicu so starým vláčikom a parnou lokomotívou. To som musela odfotiť.
Ale späť k Lawrencovi z Arábie. TE Lawrence bol anglický vojenský dôstojník, ktorý počas prvej svetovej vojny zjednotil arabské kmene v povstaní proti Turkom. Cestovný ruch v tejto oblasti vďačí za rozvoj najmä jemu, ale tiež hollywoodskemu trháku s hviezdami ako Peter O´Toole, Anthony Quinn a Omar Sharif. Film získal v roku 1962 siedmych Oskarov, vrátane ceny za najlepší film roku. Tu je videjko:
Beduíni si z toho urobili celkom fajn biznis. Dokonca ponúkajú aj stany na prespatie pod hviezdami (veľkosť stanového mestečka ma dosť prekvapila, netušila som že stanovanie v púšti je aj tu tak populárne. Stany sa tu dali počítať na desiatky, nie na prstoch, ako som si myslela.). Domáci tiež ponúkajú jazdu údolím v džípe (na ktorú sme sa my vybrali), ale aj pekne realisticky na ťavách a to som pútnikom fakt nezávidela.
Aj náš sprievodca bohate čerpal z Lawrenca. Ukázal nám nielen kopce, ktoré sú pomenované podľa Lawrencovej knihy (Sedem pilierov múdrosti), ale aj menej voňavú jaskyňu, kde Angličan býval. Tú som dokonca zabudla odfotiť (naozaj), pretože mňa oveľa viac ako oskarový film a nedávna história zaujali skaly a piesok. Ako keby som toho v tu v Emirátoch nemala dosť.
Sedem pilierov múdrosti
Skaly boli ošľahané vetrom, kde tu spráchnivené, ale našli sa aj výtvory ako most, hríb, vodná nádrž, či ťava načmáraná na začiatku minulého tisícročia. Údolie vraj bolo osídlené oveľa dávnejšie, už v neolite, cca 8-6 tisíc rokov pred naším letopočtom, ale bolo populárne aj medzi novodobejšími karavánami vďaka prameňom pitnej vody.
Piesok vo Wadi Rum bol trojfarebný: žltý, oranžový a červený. Sprievodca nás dokonca vyhnal hore na jednu relatívne vysokú dunu, odkiaľ tie farby boli pekne vidno. Aj keď do toho výšľapu sa mi veľmi nechcelo. Nie preto, že nemám kondičku, ale preto, že už hneď na začiatku okružnej jazdy v džípe, kde okná ani neboli, lebo však klimatizácia, som mala piesok všade. Po tom výšľape som ho už fakt mala všade a moje nové žiarivé tenisky veľmi rýchlo stratili farbu a boli zrelé tak akurát do práčky. Žiaľ, na tú sa ešte načakali a už o pár hodín neskôr dostali ďalšiu vrstvu prachu a piesku v Petre. Ale o tom inokedy. 🙂
O Wadi Rum: Lonely planet guidebook about Jordan, Wadi Rum, Jordan Tourism Board, Wikipédia
O železnici: Nabatea.net
O Lawrencovi: CSFD, Wikipédia
O železnici: Nabatea.net
O Lawrencovi: CSFD, Wikipédia
You May Also Like
Echo: Počasie si s nami robí, čo chce
SAE: Čo robiť v Dubaji (tipy pre tých, čo nemajú hlboko do vrecka)
