SAE: Jazda po dunách a pohladenie duše bývalého ropáka
Potom šofér zastaví pod dunou. Pri jednom strome a nejakom stavení, čo vyzerá ako studňa. Ja ešte spracovávam predchádzajúci zážitok, tak veľmi nevnímam prečo nás vysadzuje z auta. A potom s ním odchádza a nás necháva tam. Uprostred púšte, bez mobilného signálu a pri jednom strome a studni, v ktorej bohvie, či je voda. (Pokračovanie predchádzajúcej časti)
Obzerám sa, môj bratček vyzerá pokojný a ostatní tiež. Urobíme zopár fotozáberov, ale po chvíľke sa začína „žartovať“, že čo spravíme, keď sa chlapík nevráti. Našťastie sa auto objaví znova na vrchole duny. Šofér sa chce predviesť a ukázať zelenáčom, ako taký manéver „lámania“ duny vyzerá z pohľadu obyčajného okoloidúceho. Aj keď tých v púšti asi veľa nebude…
Potom sme ešte hodnú chvíľu jazdili po dunách a obdivovali okolie. V jeden moment som si myslela, že som zazrela gazelu. Ale stihla tak rýchlo ufrngnúť, že len stopy v piesku po nej ostali. Ale to aspoň potvrdilo názov Abu Dhabi – otec gazely.
Občas si tiež musel odpočinúť nielen šofér, ale aj motor. Párkrát sme dokonca museli potlačiť tátoša, aby sa vyhrabal z piesku a aktívne sa vyhýbať stádam domácich štvornožcov. 
Dokonca sme sa zastavili v jednej oáze pod veľkou strmou dunou, aby sme poobdivovali záhradnícke umenie nášho šoféra – verím, že vôbec nie je jednoduché dopestovať v púšti fazuľu, hrach a iné druhy zeleniny.
Srdce bývalého ropáka tiež plesalo pri vyhýbaní sa početným ropným poliam s ozbrojenou ochrankou pri vchode do areálu.
Čerešničkou na torte bola jazda popri novovybudovanom obrovskom ropovode do Fujairah. V prípade ozbrojeného konfliktu s Iránom a blokáde Hormúzskeho prieplavu (áno, toto sa už niekoľkokrát stalo a cena ropy, a následne aj benzínu, donútila rozumnejších chodiť pešo alebo používať MHD) toto potrubie umožní udržať vývoz ropy z Emirátov na slušnej úrovni (ale netešte sa, ceny ropy a benzínu by vám aj tak vhŕkli slzy do očí a prievan do peňaženky). O tomto ropovode som sa toľko narozprávala a napísala. No proste splnený sen. Niekto chce stretnúť celebritu a niekto vidieť ropovod. 🙂
Po niekoľkých hodinách jazdy po dunách a piesku ešte aj vo vreckách nohavíc dostali naše žalúdky možnosť ukľudniť sa. Dostali sme sa konečne na vyasfaltovanú cestu, stavili sa na pumpe dofúknuť pneumatiky a hurá k poslednej zastávke – najvyššej dune v Emirátoch. Zopár odvážlivcov sa jej strmšiu stenu snažilo zliezť na motorke. Žeby športom k trvalej invalidite?
