SAE: Ako sa stratiť s mapou kolenách?

V predchádzajúcom článku som opísala výlet do horského mestečka Hatta. Pri takýchto výletoch obvykle fungujem ako navigátor. Nie že by som sa sama nominovala, ale tak nejak ma všetci strkajú na sedadlo vedľa šoféra, aj keď najradšej sedím vzadu vpravo. J Ale dobre, tak s trochou smrdiacej samochvály môžem povedať, že som celkom dobrý navigátor a nestratím sa tak ľahko – keď som vyspaná, mám správnu dávku Euthyroxu a aspoň poňatie, kam ideme. V tých horších prípadoch je predsa vždy po ruke mapa, mobil s navigáciou a návesné smerové tabule pri cestách. V Emirátoch mi však ani tá najlepšia kombinácia občas nefunguje. Ostáva už len spoľahnúť sa na intuíciu.

Dubaj 1990 a 2005

Emiráty sa rýchlo rozvíjajú. Stavia sa tu na každom kroku, či už sú to mrakodrapy, vilové štvrte, zábavné parky alebo diaľnice. Veľmi ma baví obzerať si staršie fotky, čo i len pred desiatimi rokmi to tu celé vyzeralo úplne inak.

V mestách sa často stavia smerom do púšte. V púštnych oblastiach je dosť miesta aj na štvorprúdovú diaľnicu, ktorá spojí malú beduínsku osadu so svetom. V horách je to s priestorom na stavanie horšie, ale aj tam si poradili. Koniec koncov, tých horských oblastí majú Emiráty len pár kilometrov štvorcových v okolí Hatty a Fujairah. Ostatné hory patria susednému Ománu.

Ak sa človek predsa len stratí (a to teraz myslím na asfaltových cestách a nie off-road – mimo cesty), tak má vždy možnosť tzv. U-turn. Takmer všetky cesty a diaľnice dávajú šoférom možnosť otočiť sa na istom mieste do opačného smeru. Často krát sú zjazdy z diaľnice vybudované len za týmto účelom a nikam inam nevedú.

Záleží od oblasti, kde sa nachádzate, ale v strede Emirátov sa naskytuje možnosť spoľahnúť sa na Emirátskych krajinných inžinierov. Cestná sieť v púštej časti Emirátov pripomína pekný štvorcový papier. Takmer v pravých uhloch sa križujú cesty sever-juh a východ-západ, takže po odbočení z diaľnice na vedľajšiu cestu skôr či neskôr natrafíte na ďalšiu diaľnicu.

Vedľajšie cesty sú obvykle prázdne, vo veľmi dobrom stave, veľakrát viacprúdové a ak stretnete domácich, tí si to popri vás prefrngnú ako by boli na diaľnici. Nevýhodou je, že sa vám cesta trochu časovo natiahne a neviete, kde ste vďaka mätúcim značkám pri ceste a na mape. Mapa vám ukazuje mestečko Miliehah, ale na značke ja napísané Malaha. Výhodou je, že často objavíte niečo nové a nečakané. My sme napríklad naposledy natrafili na vysoké červené duny, skaly pripomínajúce skameneliny a za zmienku stojí aj stádočko tiav. Jedna inteligentná ťava stála pri ceste a obzerala sa doľava, doprava, doľava. Vyzerala, že čaká na vhodnú chvíľu, kedy prejsť cez cestu a čaká len kedy prejdeme. Potom, čo sme okolo nej prefrčali, aj vykročila. 🙂

A ako to bolo cestou do Hatty? Hatta je enkláva v horách obklopená Ománom. Najjednoduchšie sa tam dá dostať diaľnicou ktorá vedie cez Omán a dva hraničné prechody. Dá sa vyhnúť hraniciam, papierovačkam s vízami a trochu ušetriť na poplatkoch – novou diaľnicou spájajúcou východné a západné pobrežie Emirátov, odkiaľ sa dá potom odbočiť na juh do Hatty. Pri hľadaní novej diaľnice sme najprv odbočili na diaľnicu označenú fungl novými tabuľami naším smerom, ktorá po kilometri končila v pieskových dunách. Emirátčania očividne upevňujú smerové tabule so značným časovým predstihom. Správnu odbočku sme potom prešvihli, lebo značka síce ukazovala smer, ktorým chceme ísť, ale číslo cesty naznačovalo vedľajšiu cestu a nie diaľnicu. Vracali sme sa potom okľukou po ceste, na ktorej sme stretli vyššie spomínanú inteligentnú ťavu, čo stálo za to. 🙂

Objavovaniu Emirátov zdar!