SAE: Moje prvé dojmy

Nech si hovorí kto chce, čo chce, Abu Dhabi (alebo Abú Zabí podľa slovenského prepisu, v preklade Otec jeleňa) je rozhodne veľké mesto a s Piešťanmi by som to veľmi neporovnávala. Rozkladá sa na niekoľkých pieskovitých ostrovoch v Perzskom zálive a mesto samotné malo podľa odhadov viac ako tri milióny obyvateľov na konci roku 2012. Avšak podľa odhadov len desatina z toho sú domáci Emirátčania. Zvyšok, teda takmer 90% sú tzv. expats a gastarbeiteri. To dáva mestu zaujímavú multi-kulti atmosféru, stretnete tu naozaj veľa národností a na každom rohu je reštaurácia nejakej inej krajiny, najčastejšie libanonské, indické, japonské, talianske, francúzske, alebo fast food.

Abu Dhabi sa rozrastá závratnou rýchlosťou. Všade sú staveniská, okolo môjho hotela napríklad stavajú tri mrakodrapy. Podľa kolegov im to vraj ide dosť rýchlo. A ja im to aj verím, lebo podľa historických dokumentov bolo Abu Dhabi ešte pred 50 rokmi len obyčajný nezaujímavý malinký prístav s asi 25 tisíc obyvateľmi, žilo najmä z obchodu s perlami, rybolovu a pestovania ďatlí. No a potom objavili ropu… Ale o inom som chcela. Stavia sa takmer všade. Je tu vidno relatívne čerstvo postavené moderné vily, vysoké mrakodrapy, cesty sú nové. Chodníky im krajinní inžinieri nenaplánovali, každý tu aj tak jazdí autom, a keď auto nemá, alebo si netrúfa jazdiť, tak taxíkom. Autobusy som si z okna taxíka tiež všimla. Veď kto okrem mňa by sa v tých horúčavách premával pešibusom?

Vzhľadom na rozlohu mesta a aj počasie som si zatiaľ veľa pamiatok neobzrela. A v neposlednom rade aj preto, že neviem, čo by som mala ísť obzerať. Turistický sprievodca navrhuje obzrieť Veľkú mešitu, pevnosť Qasr al Husn a skanzen. Toť vsio. Popri tomto tu domáci pestujú obchodnú a hotelovú turistiku, to znamená ísť sa schladiť do obchodných centier alebo poobzerať vstupné haly hotelov. Na všetko sa chystám, hneď ako sa počasie trochu umúdri. Momentálne je vhodné tak akurát na cestu taxíkom do práce a z práce, a na vylihovanie na pláži cez víkendy.