SAE: Jazda za mestom

Je to biele, žlté, oranžové, alebo červené, malé, guľaté a v Emirátoch to nájdete všade. Čo je to? 🙂
 
 
Ráno nasadáme do veľkého SUV s pohonom na štyri kolesá. Za volantom chlapík z agentúry, oblečený v hnedej dišdáši. Snaží sa tváriť ako Emirátčan, ale systém neoklameš. Do Emirátov sa prisťahoval asi pred 30 rokmi z Indie a pokladá ich za svoju vlasť. Všeobecne ma veľmi prekvapuje emirátske „vlastenectvo“ arabských a indických prisťahovalcov. 
 
 
Silné auto sa rúti najprv po diaľnici, na jednom mieste stretávame domácich a o niečo neskôr nás prekvapí zopár exotických vozidiel. Automobilové múzeum šejka Zayeda sa dostáva na zoznam mojich „to visit“ – navštíviť. 
 
 
Po hodine zliezame z diaľnice na oranžovo-červený piesok. Veď preto sme si zaplatili výlet so skúseným šoférom, aby sme si obzreli púšť „zvnútra“ (a nie len z diaľnice) a zažili víkendovú záľubu domácich – „dune-bashing“ – jazdu po pieskových dunách. Najprv ale musím urobiť zastávku a podfúknuť trochu kolesá, aby sa toľko nezabárali. 
 
 
Po kratšej zastávke pokračujeme jazdou červeno-oranžovou krajinou. Duny sa zdvíhajú, sú čím ďalej, tým vyššie, šofér ukazuje svoje umenie jazdy v náročnom teréne po okrajoch dún a esíčkovým typom jazdy, kedy kmitá volantom sprava doľava a späť bez prestania. Či už je to preto, aby nezapadol alebo aby s vytiahol, spomínam si na varovania typu „nejedz, bude ti zle od žalúdka!“. Ja som jedla, ale našťastie môj žalúdok má väčšiu výdrž. Namiesto toho zameriam pozornosť na púšť okolo, ale občas sa prichytím pri myšlienkach, čo spravím, keď sa to auto prevráti. Podľa správania šoféra to vyzerá, že v takom prípade sa len vytrepeme z auta a prevrátime ho naspať na všetky štyri.  
 
 
Na jednej vysokej dune si to šofér zrazu vyraší kolmo nahor a potom tesne pred vrchol zastane a drží auto v asi 60° polohe a začne vysvetľovať, že teraz ideme „zlomiť“ dunu. Pochopila som, že chce prejsť autom cez ten ostrý vrchol. Vraj si treba zabezpečiť, aby sa duna sploštila postupným najazdievaním, zabrzdením na úplnom vrchole a cúvaním späť, respektíve asi pustením brzdy, ale to už neregistrujem, lebo mi v tej takmer kolmej polohe nie je všetko jedno. 
 
 
Po „zlomení duny“ sa ide dolu kopcom. Tu treba pre zmenu dávať pozor, aby ste si zmiernili uhol na pred autom naspodku duny, aby sa vám nedostal piesok do motora. To sa robí nahŕňaním piesku pred sebou, zrejme postupným brzdením. 
 
 
Potom šofér zastaví pod dunou. Pri jednom strome a nejakom stavení, čo vyzerá ako studňa. Ja ešte spracovávam predchádzajúci zážitok, tak veľmi nevnímam prečo nás vysadzuje z auta. A potom s ním odchádza a nás necháva tam. Uprostred púšte, bez mobilného signálu a pri jednom strome a studni, v ktorej bohvie, či je voda. A čo teraz?


Would you like to leave your feedback?