Nórsko 4: Autobusové dobrodružstvo

Ráno vstávam ešte za tmy. Pomaly rozlepím oči, odvlečiem sa pod sprchu, oblečiem sa a odchádzam na autobus. Ten väčšinou mešká, ale aj tak sa snažím byť na zastávke načas. Čo keby práve vtedy nemeškal. Leje ako z krhly. Ale aspoň sa trochu oteplilo. Už sa blíži. Zdvíham ruku na znamenie, že chcem nastúpiť. Vzadu zbadám voľné dvojsedadlo. Skvelé! Usadím sa pri okne, vytiahnem mobil a začínam pracovať. Čítaním správ v autobuse ušetrím čas v práci. Hmmm, ceny ropy zase stúpli. Kvôli poklesu kurzu eura voči doláru platia teraz Európania najvyššiu cenu za barel ropy vôbec. Nepoteším vás, cena benzínu pôjde znovu hore.

Po nejakej dobe ma vytrhne zo sústredenia ruch okolo mňa. Snažím sa zistiť, čo sa deje. Autobusár zastavuje mimo zastávku a polovica autobusu sa hrnie von. Asi im zabudol zastaviť, aj keď zvonili na znamenie. Vonku je trochu svetlejšie. Už sa brieždi. Stále leje ako z krhly.

Po chvíľke míňame Ikeu. Moment! Okolo Ikey som doteraz išla iba raz – na letisko. Kde vlastne som? Obzerám sa, ale nevidím žiadny záchytný bod, podľa ktorého by som sa zorientovala. Šofér asi zle odbočil, upokojujem sa. 99% križovatiek je tu vo forme kruhového objazdu, nie je problém sa kdekoľvek otočiť späť.

Obzriem sa po autobuse. Jeden pán, čo vystupuje na tej istej zastávke ako ja, sa háda so šoférom a potom niekam zúrivo telefonuje. Na moju otázku odpovie, že šofér zle zabočil a odmieta sa vrátiť. Aha, skvelé! Takže on vynechá tak zo desať zastávok akoby sa nechumelilo? Skvelé! Expresné autobusy tu väčšinou jazdia tri ráno a tri večer. Teda podvečer okolo 16 hodiny. Dostať sa z priemyselnej zóny, kde sa práve nachádzame, spať do kancelárskej časti vyzerá skôr na riadne dlhú prechádzku v daždi.

Spoznávam v autobuse zopár ďalších ľudí z mojej práce. Nóri.. nevzrušene medzi sebou debatujú. Na moju otázku, že či nemajú predstavu, ako sa dostať späť, vravia, že zatiaľ nie, ale niečo sa vymyslí. Tak teda počkám, kým sa niečo vymyslí.

Autobus prišiel na konečnú v susednom meste. Jeden chlapík vstáva a ukecáva šoféra, aby nás zaviezol tam kam mal. Na moje veľké prekvapenie vyrážame. Onedlho vystupujem na „svojej“ zastávke.

Ďalší deň ráno. Znova nastupujem do autobusu smer práca. S malou dušičkou. Pozorne sledujem cestu. Odbočí, neodbočí?


 

Would you like to leave your feedback?